Nútenie sa do práce alebo učenia vždy niečo naznačuje

Bolo to v mojom prvom povolaní.

Nové informácie a vedomosti v oblasti auditu a účtovníctva som doslova „nasával“. Robilo mi to radosť a práca ma napĺňala.

⏳ A takto to išlo roky.

⏳ Ale postupne to vymizlo… dosť živo si spomínam, aký veľký rozdiel to bol ku koncu môjho „audítorského obdobia“.

Vtedy som sa do toho musel nútiť a cítil som nechuť nielen do učenia, ale aj do práce. Stále som robil svoju prácu dobre, ale postupne začala rásť vnútorná nespokojnosť.

⏳ To bolo cca pred 15 rokmi. Vtedy som ešte nevedel riadne pomenovať o čo ide a čo s tým. Len som vedel, že takto sa ďalej trápiť nechcem.

A nabral som odvahu k zmene.

⏳ Keď sa mi niečo podobné stalo po 10 rokoch profesionálneho fotografovania tak už som oveľa lepšie vedel o čo ide a čo s tým.

Ale ani vtedy to objavovanie nebolo úplne rýchle a priamočiare, kým som objavil, že potrebujem ľuďmi pracovať na ich osobnom rozvoji a rozhodol sa pre povolanie kouča.

Tak to chodí a je to v poriadku.

💡 Dlhodobé nútenie sa do práce alebo učenia vždy niečo naznačuje.

✅ A stojí za to neignorovať a preskúmať to.

Človek sa pritom o sebe veľa dozvie a vie si vytvoriť život, ktorý ho bude bude viac uspokojovať a dávať mu väčší zmysel.

A vôbec to nemusí naznačovať potrebu zmeniť zamestnanie alebo dokonca povolania ako to bolo u mňa.

👉 Stretol som sa s rôznymi prípadmi a tá nespokojnosť a nechuť môže naznačovať aj:

➤ stagnujem a potrebujem nové výzvy a rozvíjať sa,
➤ potrebujem žiť podľa svojich hodnôt,
➤ to čo sa učím mi nedáva zmysel,
➤ mám nerovnováhu medzi prácou a ostatnými oblasťami,
➤ chcem vidieť väčší zmysel v tom čo robím …

Ak máte chuť sa zamyslieť, dá sa na to pozrieť aj z opačného konca:

❓ Ako by to vyzeralo, keby som mal znovu chuť do práce a učiť sa niečo nové?
❓ Čo by muselo byť iné vo vonkajšom svete a čo iné vo mne?

Comments (0)
Add Comment