Takže pokračujeme v hľadaní svojho poslania. Ak Ste nečítali prvú časť, na ktorú tento článok naväzuje, môžete ju nájsť tu.

Teraz si k činnostiam, v ktorých sme dobrí a zároveň nás bavia a k postrehom z nášho osobného príbehu, doplníme ďalšie dôležité vodítka.

Ďalšie dôležité otázky na doplnenie obrazu:

Čo by som robil aj zdarma?

Sú nejaké činnosti, že ich robíte tak radi, až sa vám zdá, že by bol za ne hriech brať peniaze? Ak áno, tak ste na dobrej stope. A to s tými peniazmi potrebujete ešte doriešiť. Práve za také činnosti čo robíte radi a idú vám ľahko a dobre vám majú „tiecť“ peniaze.

Pri čom cítim príliv energie a zabúdam ako beží čas?

Podobná ako predchádzajúca otázka, len z inej perspektívy. Určite poznáte ten pocit, keď sa do niečoho zahĺbite a úplne prestanete vnímať čo sa okolo vás deje. Čas uteká a až po pár hodinách sa zbadáte a zistíte, že ste aj zabudli ísť na obed. Ak vám také činnosti napadnú, tak si ich opäť zapíšte.

Keby som vedel, že budem žiť už len 10 rokov, čo by som robil?

Určite Ste už počuli podobnú otázku v zmysle: „Čo by ste robili, keby ste mali žiť 1 rok“? Áno, taká otázka nám ukáže, čo je v živote to najdôležitejšie (a to sú napr. vzťahy s najbližšími alebo splniť si nejaký sen, ktorý človek dlho odkladal). Až tak nám ale nepomôže zistiť, čomu by sme sa mali venovať ako svojmu poslaniu.

Keď máte 1 rok času, tak ho chcete venovať svojim blízkym, usporiadať si záležitosti a dokončiť dôležité veci. Nové rozbiehať už nemá význam, lebo by ste ich nevedeli dokončiť.

10 rokov je ale dostatočne dlhá doba, počas ktorej sa dajú zmysluplne rozbehnúť a budovať aj veľké veci. Je ale dostatočne krátka na to, aby sme tieto veci prestali odkladať na „neurčito“.

V čom by som chcel pomáhať ľuďom a tomuto svetu?

Toto je veľmi dôležitá otázka, ktorá nám tiež vie pomôcť nájsť svoje poslanie. Na svete je veľa vecí ktoré treba riešiť. Od ekológie, cez neefektívnosť vynakladania verejných financií, až po starostlivosť o starších ľudí, etické využívanie technológií, pestovanie zdravých potravín, transformáciu školstva…

Ktoré problémy ľudí a planéty s vami „rezonujú“? Ak máte niečo, čo vás „priťahuje“, tak to môže byť signál, v akej oblasti by ste vedeli využiť svoje talenty a vynaložiť svoju energiu. Takto viete mať pozitívny dopad na ostatných ľudí a našu planétu a zároveň vás to bude vnútorne uspokojovať.

Aký je môj „Sh*t sandwich?“

Natrafil som na tento koncept v knihe Elisabeth Gilbert – Veľké Kúzlo (je to tiež autorka knihy Jedz, modli sa a miluj).

V slovenskom preklade je tento koncept nazvaný „Horká pilulka“. Ale musíte uznať, že v orginále to má väčšiu silu :-).

Ide v ňom o to, že v živote ako celku, ale aj v každom povolaní, sa vyskytujú nielen tie úžasné a príjemné chvíle, ale aj tie ťažké a nepríjemné. A najmä keď človek začína, môže sa zdať, že tých ťažkých je oveľa viac. A tieto ťažké chvíle a skúsenosti sú obrazne reprezentované tým „sh*t“ sendvičom, ktorý treba zjesť.

J.K.Rowling dostala zamietnutia od všetkých 12 vydavateľstiev, kam v prvej dávke poslala Harry Pottera. Jack Canfield s knihou – Slepačia polievka pre dušu musel vydržať 144 zamietnutí, kým mu jeho úspešnú knihu vydali. A nie sú to len spisovatelia alebo umelci, ale aj podnikatelia, ktorí museli hlavne na začiatku toho veľa „ustáť“. Od prekonania bankrotov keď sa len „učili“ podnikať, cez zvládnutie rozbiehania biznisov, keď im nikto neveril, až po problémy s financovaním, ktoré skoro položili dnes mega-úspešné firmy.

A aj keď sa nemusíte stretnúť až s takými náročnými situáciami aké boli spomenuté, určite natrafíte aj na ťažké prekážky a budete mať aj ťažké obdobia. To je vec, na ktorú sa v živote môžeme spoľahnúť 🙂 (a to sa pokladám za optimistu). V akej oblasti (povolaní) ste teda ochotný podstúpiť aj tie nepríjemné aspekty a odhodlaný ustáť aj tie náročné skúsenosti?

Po čom som naozaj „hladný“?

Ďalšia zaujímavá otázka, ktorá je modifikáciou otázky o sendviči. Inak položená otázka nám môže v mozgu zopnúť iné „obvody“ 🙂 .

Čo je to, po čom som naozaj„hladný“, kvôli čomu neváham zvládnuť aj nezdary a pri páde zasa znova vstať?

Rôzne povolania majú v tomto svoje špecifiká. Ak chcete byť fotografom, ktorý fotografuje čo sa deje vo svete, tak treba byť v pohode s častým cestovaním a odlúčením od blízkych. Ak chcete byť lekárom v nemocnici, treba sa okrem iného pripraviť na to, že budete budete mať dlhé služby. Ak chcete byť spisovateľom, potrebujete rátať s osamelými hodinami za klávesnicou a s počiatočnými odmietnutiami. Ak chcete byť účtovníkom, treba rátať s obmedzeniami a sezónnymi výkyvmi čo sa týka účtovných závierok a daňových priznaní dani z príjmov ale aj na mesačnej báze kvôli DPH. Ak chcete byť atď…

Inak sa to dá povedať aj: „Kvôli akej práci som ochotný priniesť aj obete?“ Určite to je niečo kde cítite pre seba vnútorný zmysel a zároveň vášeň, ktorá dodá potrebnú energiu.

Ak nemáte v sebe ten vnútorný hlad, tak ťažko zvládnete všetky tie náročné skúšky a prekážky a vytrváte na ceste dostatočne dlho, kým prídu úspechy.

Pri všetkých týchto otázkach je dobré zatiaľ prestať analyzovať a uvažovať, čo je a nie je možné a prečo sa to nedá. V tejto fáze zisťovania treba vedieť snívať a popustiť uzdu fantázii. Pri výbere konkrétnej cesty a pri plánovaní realizácie príde na rad aj racionálne zvažovanie. Ale to už je ďalšia fáza a tam je tiež veľa vhodných nástrojov a techník ako to zvládnuť.

Skladáme puzzle nášho poslania

K pôvodnému zoznamu („V čom som dobrý a zároveň ma baví“) nám pribudli z „osobného príbehu“ a z odpovedí na otázky ďalšie zaujímavé vodítka.

Posledný krok je teda dať si dokopy zo všetkých tých „cvičení“ to svoje poslanie. Všímajte si, ktoré činnosti alebo talenty sa tam opakujú. Z ktorých máte najlepší pocit? Kde cítite pre seba ten najväčší zmysel a do ktorých by Ste sa najradšej ihneď pustili?

Pripomeniem ešte raz, že poslanie nie je konkrétne povolanie alebo profesia. Sú to skôr činnosti, kde využívame naše „dary“ a ktoré keď robíme, tak nás to vnútorne napĺňa a uspokojuje. Je to niečo, čo máme v sebe ako keby zakódované. Je to niečo, čo nás nielen „baví“, ale zároveň je tam aj prvok individuálneho hlbšieho zmyslu. Prostredníctvom poslania naším špecifickým spôsobom pomáhame ostatným ľuďom a tomuto svetu.

Ak sa Vám zdá, že sú to len také nejasné náznaky, prijmite to tak, ako to v súčasnosti je. Hlavne ak ste veľmi mladý, pravdepodobne potrebujete prejsť po svojej ceste ešte o kúsok ďalej. Ale určite máte už teraz dosť indícii, od ktorých sa viete odraziť.

„Pretavenie“ nášho poslania do konkrétneho povolania

No a keď už máte to svoje poslanie (alebo aspoň náznaky, čo je Vaším poslaním) objavené, môžete sa zamyslieť, ako ho v reálnom živote napĺňať. Naše poslanie môžeme napĺňať v rôznych povolaniach alebo aj mimo zárobkovej činnosti. To ale neznamená, že v hociktorom povolaní môžeme napĺňať to naše poslanie.

Pri pátraní po vhodnom povolaní nám môžu pomôcť tieto otázky:

• V akom povolaní/niach viem najlepšie využiť tie moje talenty?
• Čo z toho by ma zároveň aj bavilo?
• Pri akom povolaní cítim nadšenie a zároveň to dáva „mne samému“ hlbší zmysel?
• Ako viem napĺňať to svoje poslanie aj mimo povolania/platenej práce?

Tu tiež treba zachovať otvorenú myseľ. Možno to pravé, čomu by Ste sa mohli venovať, nie je zaškatuľkované do názvu klasickej profesie.

Čo ak stále neviem aké je moje poslanie?

Niekomu bude v tomto štádiu hneď jasné, ktorou cestou sa chce vydať. Niekto z toho ale bude zmätený, lebo ho nič vhodné nenapadá.

Ak neviete, čomu by ste sa chceli venovať alebo ako sa do toho pustiť tak odporúčam koučing. Keď robím takýto koučing, kde si klient hľadá čo by chcel v živote robiť, tak sa krásne ukazuje ako to má každý človek v sebe a len to potrebuje „vytiahnuť von na svetlo“. Ak aj nie presne aké je jeho vysnívané povolanie, tak vždy aspoň ako by tá jeho ideálna práca mala vyzerať a aké sú prvé kroky ako sa tam vydať.

V tejto súvislosti sa mi páči výrok Marie Forleo – „Clarity comes from engagement not thought“. Jasno prichádza z konania a nie z myslenia.

Niekedy proste kým niečo neskúsite, tak neviete, že je to „to pravé“.

Zaujímavý je v tomto práve príbeh spomínanej Marie Forleo. Po ekonomickej škole začala robiť na New Yorskej burze. To ju ale nenapĺňalo, tak potom si vyskúšala prácu v časopise. To tiež nebolo ono. Potom ale natrafila na vtedy len rozbiehajúci sa life-coaching. Pustila sa do toho, lebo cítila, že to je pre ňu to pravé. Aby sa uživila, niekoľko rokov popri rozbiehaní coachingového biznisu bola aj čašníčkou. Aby to nebolo málo, tak až v dospelosti sa začala učiť tanec a ako 30-ročná sa stala jednou z prvých „Nike elite dance athletes“. Sama vraví, že každá z týchto skúseností bola veľmi dôležitá pre to čím je a že je taká úspešná.

Pár slov na cestu

Výhodou, ak máte aspoň v náznakoch ujasnené to svoje poslanie je, že keď sa budete rozhodovať do čoho sa v živote pustiť alebo akú mať profesiu, tak sa máte o čo oprieť. Viete sa zámerne rozhodnúť, že do tohto sa idem pustiť, lebo tu je predpoklad, že ma to bude napĺňať a dávať mi to zmysel.

Hľadanie a objavovanie svojho životného poslania je CESTA. A každý máme tú svoju cestu unikátnu. Kto môže dopredu vedieť, kedy nájde to svoje poslanie a naplno začne odovzdávať svetu svoje „dary“? A je dosť možné, že to už aspoň do určitej miery robíte a ani si to neuvedomujete, lebo čakáte, že začatie žitia svojho poslania bude niečo ako „veľký tresk“ s fanfárami.

Ak sa budete príliš ponáhľať, možno si aj niektoré dôležité veci na ceste nevšimnete. A pritom si zabudnete užívať svoju cestu, lebo budete žiť niekde v budúcnosti. Takže nech je tá vaša cesta rovnako napĺňajúca a zaujímavá ako bude aj samotné žitie svojho poslania.