fbpx

Má to pomôcť, ale vlastne to “podráža nohy”

0

“CHCEM VYRIEŠIŤ PROBLÉM”

Keď to takto povieme, tak sa automaticky zameriava naša pozornosť na problém. Slová nás silno ovplyvňujú a väčšinou si to ani neuvedomujeme. Ak budem často hovoriť o veci ako o probléme, tak sa moja myseľ a pozornosť zameria práve na to, že je to problém a ťažšie nájdem riešenie.

Niekto slovo problém nahradzuje slovom challenge/výzva. To je síce krok dobrým smerom, ale závisí aj od toho, ako si definujeme cieľ.

Napr.: Nebyť vystresovaný a unaháňaný vs. Nájsť vnútorný pokoj a vytvoriť si vyvážený životný štýl.

Nemusíme síce pri strese a naháňaní sa hovoriť o probléme, ale už to, ako to znie a začneme o tom rozmýšľať, nás do problémového módu nastaví.

Ako kouč sa pravidelne stretávam s tým, ako jemné zmeny vo vyjadrovaní a zameraní pozornosti na to čo chceme, v porovnaní s tým čo nechceme alebo čo sa nedarí, majú obrovský dopad na posun ďalej.

Nie je riešenie ako riešenie

Určitá situácia sa dá vyriešiť rôznymi spôsobmi. A jedno riešenie môže byť oveľa lepšie ako druhé.

A keď nájdem riešenie, akej kvality bude, ak som “ponorený” v probléme?

Ak k tomu pristupujem z problémovej perspektívy, tak to riešenie môže byť len také “lepenie niečoho čo nefunguje” v porovnaní s tým, ak si o tom dovolím uvažovať napr. ako o príležitosti alebo sa na to pozerám z hľadiska želaného stavu.

Napr. ak mi tečie strecha, tak to môžem len tak “zaplátať”, alebo sa môžem pozrieť na to ako na príležitosť a navrhnúť novú strechu, ktorá bude nielen pekná a funkčná, ale včlením ju do systému zadržovania dažďovej vody a zavlažovania, využijem jej potenciál na výrobu elektrickej energie a pod…

Toto bol len taký ľahko uchopiteľný príklad na ilustráciu. Ale uvažovať o veciach z inej perspektívy, napr. ako príležitosti sa dá aj v iných oblastiach, kde tie riešenia nie sú takto evidentné. Hlavne keď sa týkajú nejakej ťažkej pracovnej alebo životnej situácie konkrétneho človeka.

Napr. keď je niekto dlhodobo nespokojný v práci a nevie čo by s tým mal urobiť.

Ak sa sústredí len na tú nespokojnosť, tak si brzdí kvalitatívne lepšie riešenia svojej situácie. Ak o tom rozpráva len ako o probléme: ako je to ťažké a nevie čo s tým, tak sa mu ťažšie pozrie na to z inej perspektívy, aby sa mohol posunúť dopredu. Vie, že chce niečo iné, lepšie, ale z hľadiska vnímania a hovorenia o súčasnom stave mu to príde ako neprekonateľná prekážka.

Čo s tým?

Môže sa na to pozrieť ako na príležitosť alebo na “dar”, ktorý ho môže posunúť v živote ďalej. Využiť túto možnosť, aby pretransformoval ten spôsob života, ktorý mu aj tak nevyhovuje.

Pri koučovaní cielene zameriavam pozornosť klienta na možnosti a príležitosti a vyhýbam sa prílišnému hovoreniu o problémoch.

Nie preto, že by som sa problémov bál, ale preto, že to nevedie k riešeniam, alebo aspoň k nie takým dobrým riešeniam.

Je potreba sa na to pozrieť z novej, vyššej perspektívy a tak uvidieť riešenia, ktoré doterajší spôsob myslenia neumožňoval nájsť ani ich zrealizovať.

Skúsiť na to ísť odzadu

Namiesto rozprávania a uvažovania o probléme je lepšie začať “odzadu”.

Uvažovať o tom z pohľadu, aké chcem aby to bolo a ako sa prejavuje na konkrétnych veciach v mojom živote, keď už to funguje.

Vtedy presúvame pozornosť od problému, od toho čo “ma ťaží” k tomu kde sa chcem posunúť. Tým sa otvárame novým pohľadom a v nadväznosti na to aj riešeniam, ktoré sme predtým vôbec nevideli.

Hovoríme tak ako myslíme a myslíme tak ako hovoríme

A má to viac rovín. Slová vedia vplývať na naše myslenie, ale aj spôsob myslenia sa odráža do slov. Takže to, ako sa vyjadrujeme, poukazuje aj na to, ako myslíme.

Ak hovoríme o tom, čo sa a ako môže pokaziť, ako sa čo nedá a aké je všetko ťažké a zlé, tak to naznačuje, že takým spôsobom aj myslíme. Keď takým spôsobom aj myslíme, tak to naznačuje, akým spôsobom sa bude formovať náš život.

Áno, ovplyvňuje nás aj prostredie, médiá a ľudia s ktorými sa často stretávame. Preto keď si človek uvedomuje ako sa vyjadruje, tak mu to skôr pomôže odhaliť aj vzorce myslenia. Potom sa vie ľahšie pohnúť ďalej želaným smerom.

Pri druhých si ľahšie všímame ako sa vyjadrujú a stavajú k svojej situácii ako pri sebe samom. Takže sa vieme cez nich pozrieť na seba ako do zrkadla. Úžasné je že takto sme si vlastne všetci navzájom učiteľmi :-).

Zaujala Ťa možnosť byť sprevádzaný a posunúť sa v živote ďalej formou koučingu? Chcel by si sa niečo spýtať? Napíš mi:

Odoslaním súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov ako je uvedené v dokumente "Ochrana osobných údajov".