Zábavou sa nestane niečo len preto, lebo to za #zábavu označíme.
To by sme sa klamali a dlho by to nevydržalo.
Ak neradi robíte napr. reporty, tak keď si poviete, že odteraz je to pre vás zábava, tak aký to bude mať efekt?
Avšak nejaká činnosť sa dá navrhnúť tak, aby vás to viac bavilo (to je prvá možnosť).
Napr. ak ste kreatívny typ a čísla vás až tak nebavia, tak si pri reportoch môžete užiť ich grafické spracovanie alebo meniť formu ich prezentácie. A robenie s číslami bude potom menej „bolestné“.
Druhá možnosť je, že síce samotnú činnosť vôbec nezmeníme, ale zmeníme k nej prístup. Urobíme z nej „HRU“.
A väčšiu motiváciu a zábavu nám prinesie práve“hra“ a nie samotná činnosť.
Príklady tohoto prístupu sú:
Dokončenie činnosti si naviažete na odmenu (napr. ísť potom do kina, môže to byť podmienka pustenia sa do obľúbenej činnosti … )
Zavediete si sledovanie skóre (to je ako keď niekoho baví sledovať koľko krokov prešiel, koľko zabehol…)
Ďalšia možnosť je, že si z reportov vytvoríte „virtuálne monštrum“. Ak úspešne dokončíte mesačný report, je to ako keby ste porazili toto monštrum, alebo mu „zoťali hlavu“.
A na konci roku ste vlastne porazili dvanásťhlavého draka.
Ak ste typy, ktoré majú radi hlavolamy, tak sa pri tvorbe reportov zahráte na detektíva.
Ak radi objavujete, tak sa môžete zamerať vždy na nový aspekt reportov. Nájsť si niečo nové, alebo niečo nové vylepšiť.
Ak vám najviac pomáha „byť v tom s druhými“, tak funguje súťaženie alebo spolupráca s kolegami.
…
Je veľa možností a každému funguje niečo iné, iná kombinácia.
Poznať, čo človeku vyhovuje, čo ho motivuje, je vlastne vždy na začiatku, keď pracujem s ľuďmi s mojou metódou založenou na princípoch hier.
Keď som už v tomto príspevku „zneužil“ reporty, tak otázka: Ako vás baví robenie reportov/práca s číslami na škále od 1 (je to ako za trest) do 10 (obrovsky si to užívam)?
Viac o GAMIFIKÁCII.