Mať kontrolu nad životom? Takto na to správne!

0

Tento článok som napísal ešte predtým ako vznikla táto situácia s Korona vírusom. A táto situácia ho spravila ešte aktuálnejším. Najprv som ho chcel pozmeniť a písať o tom v súvislosti s touto náročnou dobou, aby som bol viac “trendy”. Ale potom som sa rozhodol, že odolám a nehám ho v pôvodnej podobe. Každý sme unikátni a každý to máme o trochu inak (a niekedy aj úplne)  a tak v plnej miere dôverujem, že si to aplikujete na svoju konkrétnu situáciu najlepšie sami.

Kontrola nad životom

Vždy som chcel mať svoj život pod kontrolou. Pamätám si ešte pred 20 rokmi po skončení univerzity, ako cítil som tú obrovskú slobodu a plánoval som si život. Takto chcem žiť, toto chcem mať, takto si chcem užívať, vtedy a toľko chcem mať detí…

Chcel som, aby sa veci vyvíjali tak ako ja chcem. Veľa vecí mi aj vychádzalo. Ale keď sa to nevyvíjalo podľa mojich predstáv, bol som z toho nešťastný alebo nahnevaný. Keď niečo nedopadlo ako som chcel, tak som mal pocit zlyhania. Niekedy som sa vo vnútri hneval aj keď to išlo podľa môjho, lebo to nebolo také, aké som si to predstavoval.

Ale to nebolo všetko. Už dopredu som cítil úzkosť alebo strach či veci dopadnú tak ako chcem. Či dosiahnem svoj ciele, či sa niečo nepokazí alebo nejaká “náhoda” nenaruší hladký priebeh môjho života.

Zaujímavé je, že vtedy som to tak nevnímal. Neuvedomoval som si, čo sa vo mne deje a už vôbec nie prečo sa to deje.

Teraz mi je jasné, že nad tým ako veci dopadnú nevieme mať úplnú kontrolu. A určite nie tým, že sa budeme snažiť nasilu niečo dosiahnuť a popritom sa o to strachovať.

Kontrola nad výsledkami

Jeden taký príklad z môjho života o tom ako vieme mať “veci pod kontrolou”. Rozhodli sme sa s manželkou, že chceme mať deti. Deti ale neprichádzali. Po pár rokoch sme to už vzdali a zmierili sa s tým. A nakoniec takmer 10 rokov po tom ako sme si to pôvodne “naplánovali” prišlo najprv jedno a potom druhé dieťa.

Ďalšie ukážkové príklady sú počasie alebo reakcie druhých ľudí. Koľko ľudí je závislých od toho aké je počasie. Keď vychádza počasie podľa ich predstáv, tak sú spokojní a keď nie, tak sú z toho nešťastní a mrzutí. “Teraz chcem ísť na výlet, malo by svietiť slnko”, “teraz je zasa moc horúco, už by mohlo byť chladnejšie”, “teraz by malo pršať” a “teraz už by nemalo pršať.”…

Nasledujúci príklad sa ma v minulosti veľmi týkal a na ostatkoch ešte potrebujem pracovať stále. Niečo som vytvoril. Napr. napísal som článok alebo niečo nafotografoval. Páčilo sa mi to a urobil som to najlepšie ako som v tej chvíli vedel. Keď sa to ostatným páčilo, bol som šťastný, ale keď sa nepáčilo (ale reakcie neboli dosť”nadšené”), tak som z toho býval veľmi nešťastný. Proste som bol závislý od reakcií druhých ľudí.

Problém bol v tom, že som sa snažil mať kontrolu nad externými udalosťami. Ako môže mať kvapka vody kontrolu nad tým čo sa deje v celom oceáne?

Ako môžeme mať kontrolu nad tým ako sa zachovajú ostatní ľudia alebo aké bude počasie?

Ako môžeme mať kontrolu nad tým či sa politici budú správať podľa našich predstáv alebo či naša ponuka získa zákazku?

Možno vznikol z článku dojem, že som bol nejaký divný prípad v tom ako som sa snažil mať veci pod kontrolou. Keby Ste sa pozorne pozreli na životy ľudí naokolo, tak by Ste uvideli, že práve tak pristupuje k životu veľká väčšina ľudí.

Je to také bežné a tak dobre schované pre nami samými, že si to proste neuvedomujeme a nevidíme aký to má vplyv na náš život.

Nad čím viem mať kontrolu?

“Dobre. Tak je veľa vecí, ktoré proste nevieme ovplyvniť aj keby sme chceli. Tak to máme úplne nič nechcieť a len si ísť životom ako lístok vo vetre?”

To určite nie. Tie sny a plány čo sú v nás (hlavne ak to nie sú len také plytké chcenia, ale je to v našom vnútri, na hlbšej úrovni) tam kvôli niečomu sú. Je úplne v poriadku ak ich máme a chceme ich naplniť.

Kľúč je v tom, ako k tomu pristupujeme. Akým spôsobom chceme kontrolovať svoj život a ako sa staviame k tomu, keď to nevyjde ako sme si predstavovali.

Nad čím teda môžem mať kontrolu? Nie nad tými vonkajšími udalosťami, ale nad tým čo sa deje v mojom vnútri.

Viem mať kontrolu nad tým, na čo zameriam svoju pozornosť. Nad tým na čo budem myslieť, aké budem mať presvedčenia, aké postoje zaujmem k situáciám a nad tým čo vychádza z mojich úst.

Myšlienky

Viem sa rozhodnúť, ktorým myšlienkam budem venovať pozornosť. Napr. napadne mi myšlienka, ako by sa mohla tá naša vysnívaná dovolenka pokaziť. Môžem začať rozvíjať rôzne hrôzostrašné scenáre ako sa zrúti lietadlo, okradnú nás, budú hluční susedia, jedlo bude nechutné, alebo že chytím nejakú cudzo-krajinnú chorobu. Alebo môžem začať myslieť na to, ako sa tá dovolenka podarí, ako tam bude úžasne, prípadne môžem prestať snívať a pokračovať v práci :-).

Ak budem myslieť na tie hrôzostrašné scenáre, tak potom ako následok budem cítiť strach a úzkosť. A naopak pozitívne myšlienky budú mať za následok príjemnejšie emócie. A to nejdem ani rozvíjať to, ako svojimi myšlienkami prispievame k tvoreniu a vnímaniu našej reality.

Presvedčenia

Viem formovať svoje presvedčenia. Som presvedčený, že život je zlý, ľudia sú nečestní a starajú sa len o seba alebo napr. o tom že život je úžasná škola a skúsenosť a ľudia sú priateľskí a čestní?

Dlho som žil v presvedčení, že život je súťaž a vyhrávajú len tí najlepší. Vôbec som si neuvedomoval, že mám takéto presvedčenie a ako mi to ovplyvňuje život. S takýmto prístupom k životu som sa často porovnával a hodnotil ostatných a zažíval som strach so zlyhania. Vnímať život ako súťaž alebo boj je veľmi namáhavý spôsob žitia. Je plný úzkosti ako neurobiť chybu a strachu, že nebudem úspešný a zlyhám.

A toto moje presvedčenie sa mi aj odrážalo v živote. Moje skúsenosti mi potvrdzovali, že tomu tak je. Vidíme to, čo sme naučení vidieť.

Po uvedomení tohto môjho presvedčenia, som ho postupne začal meniť. Na to, že na svete je hojnosť a najlepšie sa nám ľuďom bude dariť a žiť ak budeme spolupracovať a nie súťažiť. S takýmto novým pohľadom sa žije ľahšie 🙂 a navyše toto nové presvedčenie sa mi aj reálne začalo odrážať v mojom živote.

Postoje

Vyskytne sa nepríjemná situácia alebo niečo nevyjde tak ako som chcel. Ako sa k tomu postavím? Budem sa ľutovať a nadávať na okolnosti aj všetkých zúčastnených? Alebo je to príležitosť sa niečo naučiť alebo možnosť ako sa rozvíjať?

Niektoré z najťažších momentov v mojom živote sa nakoniec ukázali ako veľké požehnanie. Veľké problémy z chrbticou pred 18 rokmi ma priviedli na cestu od čistého materializmu k zmysluplnejšiemu životu aj zmene pohľadu na podstatu života a fungovanie sveta. Keby som vtedy nemal tie zdravotné problémy, tak by som si pravdepodobne ešte niekoľko rokov žil po starom. Že to bol dar, som si však uvedomil až z odstupom.

Spomínam si aj na ďalší prípad, ktorý ilustruje, aký dôležitý je postoj a čo to vie priniesť. Jedna zmena algoritmu google na vyhľadávanie cca pred 7 rokmi mala veľmi negatívny vplyv na počet nových klientov. Prepadol som sa z prvých pozícii kdesi dozadu. Vtedy som sa ale otriasol rýchlejšie a viedlo ma to k vytvoreniu novej webky, kde som sa špecializoval na jeden konkrétny segment. V nasledujúcich rokoch sa z toho stal hlavný zdroj príjmov zo zákaziek.

Slová

Slová sú už väčšinou len dôsledkom myšlienok, presvedčení a postojov. Ale aj pri nich si viem dávať pozor, aké slová používam a ako sa vyjadrujem. Či je to podporné k tomu čo chcem alebo “odporné”? Či je to posilňujúce a láskavé alebo oslabujúce a zraňujúce?

Pozývam vás urobiť si malý experiment. Povedzte nahlas najprv:

“Nechcem byť rozrušený.”

a potom

“Chcem byť pokojný.”

a nakoniec

“Som pokojný.”

Sledujte ako sa pritom cítite a aké myšlienky Vám pri tom prídu.

Prvé dve tvrdenia vyjadrujú vlastne to isté len to prvé je vyjadrené negatívnou formou. A v tom treťom je odstránené pnutie vyjadrené chcením. Keď niečo chcem tak to znamená, že to ešte nemám. Preto ten posledný výrok vyvoláva najlepší pocit (teraz abstrahujme od toho ak niečo hovoríme, ale vnútorne tomu neveríme, vtedy tiež vzniká odpor).

A toto je len pár slov. Cez deň ich vyslovíme tisíce. A každé vplýva na nás aj okolie v súlade s ich obsahom, emóciou, zámerom, intonáciou…

S kontrolou na druhú stranu

A tak od snahy kontroly externých udalostí a druhých ľudí (čo aj tak nevieme dosiahnuť) vieme prejsť ku kontrole toho, čo pod kontrolou mať vieme. Svojich myšlienok, presvedčení, postojov a slov.

Paradoxne tým, že mám pod kontrolou svoje myšlienky, presvedčenia, postoje a slová, sa vonkajšie dianie, môj život sa viac podobá tomu čo chcem, ako keď som sa snažil mať pod kontrolou externé okolnosti.

Áno, znie to tak ako v tých filmoch a článkoch na štýl filmu “Secret”, že myšlienkami ovplyvňujeme svoju realitu. Tam len nie je dopovedané to, že aj tie myšlienky by mali byť v súlade s našimi vnútornými potrebami, poslaním a nie len rozumové túžby nášho ega. To je ale iný príbeh a aj o svojich skúsenostiach “s vytváraním reality”sa chystám písať, hlavne o tom ako to nerobiť :-).

A čo emócie?

Možno ste si všimli, že nespomínam kontrolu emócií. Ich vznik pod kontrolou v priamom zmysle nemáme. Emócie vznikajú buď na základe interného podnetu (nar. nejaká spomienka alebo ak o niečom rozmýšľame, p) alebo aj nejaký externý podnet (napr. pozeráme televízne noviny, stretneme priateľa …). Aj keď môžeme si ich aj cielene vyvolať, napr. keď si niečo predstavujeme (teraz som napr. zavrel oči a predstavujem si ako sa pri zapadajúcom slnku prechádzam po pláži a cítim naozaj pozitívne emócie :-).

Vieme s nimi ale pracovať nepriamo. Takže ak mi napr. vznikne pocit hnevu, keď si spomeniem na to, ako ma niekto podviedol, tak viem zmeniť pohľad na tú situáciu. Viem odpustiť tomu človeku, viem pochopiť prečo sa také veci dejú a pod. Potom už tá emócia sama odoznie a druhý krát pri podobnej situácii už nemusí vôbec vzniknúť alebo nemusí byť taká intenzívna.

Avšak vieme mať pod kontrolou ako naložíme s emóciami keď už vzniknú. Či a ako ju vyjadríme, či ju potlačíme (čo sa neodporúča) , prijmeme alebo ako inak ju spracujeme.

Ako teda začať s touto zmenou?

Počuli ste to pred tým už veľakrát? Je to také samozrejmé? Ja som to tiež pred tým veľakrát počul. Či už v knihách o osobnom rozvoji alebo na prednáškach. A aj keď som to toľkokrát počul a myslel som si, že aj chápal, tak som to v bežnom živote proste nerobil.

Na rozumovej úrovni som to možno chápal. Dôležité bolo ale až to naozajstné uvedomenie. Uvedomenie keď som “uvidel” a naozaj pochopil, ako mi tá snaha mať všetko pod kontrolou negatívne ovplyvňuje život. Nech sa budem strachovať a snažiť akokoľvek, aj tak to nebude úplne presne tak ako som to chcem. A že je to vlastne dobre. Lebo v živote ide o niečo iné a nie o to, aby sa nám život udial presne tak ako sme si to v hlave naplánovali a bola to len prechádzka ružovou záhradou.

Na to ako zrealizovať túto zmenu podľa mňa nie je žiadny presný návod. Každému bude vyhovovať niečo iné. To vidím aj pri koučovaní s klientami, keď v prakticky rovnakých situáciách si nájdu aj veľmi odlišné spôsoby ako sa do toho pustiť.

Dôležité je začať s maličkými krokmi a vytrvať. Nevzdávať sa hneď pri prvých neúspechoch. (inšpiráciu môžete nájsť v článku – Dosahovanie cieľov – toto funguje nielen v práci)

2 tipy

Článok je už dosť dlhý, tak uvediem len dva konkrétne tipy čo mne samému pomohli. Viac o tom čo sa mi darilo a čo ma potrápilo a kde na tejto ceste sa v súčastnosti nachádzam, napíšem v ďalšom článku.

Pomohlo mi pozrieť sa spätne na udalosti svojho života, ktoré neboli moc príjemné a snažiť sa pochopiť, prečo sa mi to stalo a čo mi to do života prinieslo. Taktiež som sa snažil predstaviť, ako inak lepšie by som takú situáciu chcel zvládnuť ak by nastala. Aký iný postoj môžem mať a ako inak si interpretovať čo to vlastne pre mňa znamená? Potom som uvidel, že čiastkový neúspech viedol k väčšiemu úspechu neskôr, alebo že nepríjemná udalosť len poukazovala na veľký zdroj trápenia v mojom živote a už dozrel čas sa s tým vysporiadať.

Druhý tip súvisí s ovládaním myslenia. Otvorene priznávam, že k spokojnosti s týmto mám ešte ďaleko. To čo mi pomáha, je mať dopredu pripravené pár pozitívnych vecí, na ktoré môžem upnúť svoju myseľ v prípadoch, keď si uvedomím, že sa zaoberám neproduktívnymi negatívnymi myšlienkami. Proste v tom momente sa snažím myslieť na niečo pozitívne a tým, že som mal dopredu pripravené takéto myšlienky, tak tá zmena myslenia na pozitívne mi ide ľahšie.

A pripravte sa na to, že je to postupný a dlhodobý proces. Ovládať svoje myšlienky, kontrolovať slová, vedieť zmeniť svoje postoje a presvedčenia. To je na jednej strane veľmi ťažké ale na druhej to je niečo, čo má obrovskú hodnotu s hľadiska nášho rozvoja.

A keď už sa raz na túto cestu pustíte, tak vám garantujem, že je to veľmi posilňujúce a napĺňajúce. Napr. keď dokážete ustáť nepríjemnú situáciu vo svojom živote a ešte ju aj využiť vo svoj prospech a rast. Na takéto momenty budete aj spätne spomínať a budete na ne hrdí. A samotná negatívna situácia už nemusí predstavovať také utrpenie keď k nej zmeníte postoj.

Zanechaj odpoveď

Tvoja e-mailová adresa nebude publikovaná.